V popul\u00e1rnej technickej literat\u00fare o r\u00e1di\u00e1ch, ako aj pri popise elektronick\u00fdch obvodov sa \u010dasto pou\u017e\u00edva jednotka decibel (dB). Nie ka\u017ed\u00fd v\u0161ak \u00faplne ch\u00e1pe, \u010do to znamen\u00e1.<\/p>\n\n\n\n
Pri \u0161t\u00fadiu elektroniky je za\u010d\u00ednaj\u00faci r\u00e1dioamat\u00e9r zvyknut\u00fd na absol\u00fatne jednotky, ako s\u00fa amp\u00e9r (pr\u00fad), volt (nap\u00e4tie a EMF), ohm (elektrick\u00fd odpor) a mnoho \u010fal\u0161\u00edch, ktor\u00e9 sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa na kvantifik\u00e1ciu konkr\u00e9tneho elektrick\u00e9ho parametra (kapacita, induk\u010dnos\u0165, frekvencia).<\/p>\n\n\n\n
Pre za\u010d\u00ednaj\u00faceho r\u00e1dioamat\u00e9ra zvy\u010dajne nie je ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e9 zisti\u0165, \u010do je amp\u00e9r alebo volt. Je jasn\u00e9, \u017ee ide o elektrick\u00fd parameter alebo veli\u010dinu, ktor\u00fa treba mera\u0165. Existuje po\u010diato\u010dn\u00e1 referen\u010dn\u00e1 \u00farove\u0148, ktor\u00e1 je v znen\u00ed tejto mernej jednotky predvolen\u00e1. Pre tento parameter alebo veli\u010dinu existuje konvencia (A, V). V skuto\u010dnosti hne\u010f po pre\u010d\u00edtan\u00ed n\u00e1pisu 12 V pochop\u00edte, \u017ee sa vz\u0165ahuje na nap\u00e4tie podobn\u00e9 napr\u00edklad nap\u00e4tiu autobat\u00e9rie.<\/p>\n\n\n\n
Akon\u00e1hle sa v\u0161ak na displeji objav\u00ed napr\u00edklad inform\u00e1cia, \u017ee nap\u00e4tie sa zv\u00fd\u0161ilo o 3 dB alebo \u017ee v\u00fdkon sign\u00e1lu je 10 dBm, mnoh\u00ed \u013eudia s\u00fa zm\u00e4ten\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
O decibeloch by ste mali vedie\u0165 toto.<\/p>\n\n\n\n
Hne\u010f na za\u010diatku je potrebn\u00e9 objasni\u0165, \u017ee belly a decibely nie s\u00fa mern\u00e9 jednotky ni\u010doho. Nie s\u00fa v\u00fdsledkom meran\u00ed. Decibel je hodnota, ktor\u00e1 ukazuje, o ko\u013eko\/ko\u013ekokr\u00e1t sa zmenil ur\u010dit\u00fd parameter. In\u00fdmi slovami, bel alebo decibel je relat\u00edvna hodnota, ktor\u00e1 sa vypo\u010d\u00edta porovnan\u00edm dvoch meran\u00ed toho ist\u00e9ho parametra.<\/p>\n\n\n\n
Teraz vlastne o Belovi a Decibeloch. Pokia\u013e ide o defin\u00edcie, Bel je desatinn\u00fd logaritmus pomeru dvoch veli\u010d\u00edn. \u013dubovo\u013en\u00fdch dvoch veli\u010d\u00edn. V\u00fdkon, nap\u00e4tie, zvukov\u00fd v\u00fdkon, frekvencia at\u010f. Pou\u017eijem pr\u00edklad. Mus\u00edte pochopi\u0165, \u010do zariadenie vyprodukuje, ke\u010f zmen\u00edte vstupn\u00e9 parametre. Zvol\u00edte si nejak\u00fd referen\u010dn\u00fd bod – z\u00e1klad\u0148u. Potom zmenia parameter, zmeraj\u00fa v\u00fdsledok, vydelia ho “z\u00e1kladom” a zober\u00fa desatinn\u00fd logaritmus. Dostanete v\u00fdsledok v decibeloch. Tak\u017ee zmeriate parametre, prepo\u010d\u00edtate ich v decibeloch a vytvor\u00edte z\u00e1vislosti.<\/p>\n\n\n\n
Ka\u017ed\u00fd zvuk je vlna, ktor\u00e1 sa \u0161\u00edri v pru\u017enom prostred\u00ed, ako je vzduch. Vlny vznikaj\u00fa kmitan\u00edm telies a \u0161\u00edria sa z nich v\u0161etk\u00fdmi smermi, pri\u010dom pren\u00e1\u0161aj\u00fa mechanick\u00fa energiu. Pr\u00e1ve t\u00e1to energia sp\u00f4sobuje kmitanie bubienka n\u00e1\u0161ho ucha alebo membr\u00e1ny mikrof\u00f3nu.<\/p>\n\n\n\n
Mera\u010d hluku je predov\u0161etk\u00fdm mikrof\u00f3n. \u010c\u00edm v\u00e4\u010d\u0161ia je energia pren\u00e1\u0161an\u00e1 vlnou, t\u00fdm v\u00e4\u010d\u0161ia je amplit\u00fada vibr\u00e1ci\u00ed membr\u00e1ny mikrof\u00f3nu a t\u00fdm v\u00e4\u010d\u0161\u00ed elektrick\u00fd pr\u00fad te\u010die z mikrof\u00f3nu cez vodi\u010de. Tento pr\u00fad m\u00f4\u017eete zmera\u0165 a pomocou neho zisti\u0165, ak\u00e1 bola energia zvukovej vlny, ktor\u00e1 sp\u00f4sobila rozkmitanie membr\u00e1ny.<\/p>\n\n\n\n
Ak je pre v\u00e1s energia pr\u00edli\u0161 abstraktn\u00e1, zvo\u013eme in\u00fd pr\u00edstup. Namiesto jednej osoby v miestnosti, ktor\u00e1 hovor\u00ed rovnakou hlasitos\u0165ou, nechajte hovori\u0165 desa\u0165 \u013eud\u00ed s\u00fa\u010dasne. Je prirodzen\u00e9 predpoklada\u0165, \u017ee t\u00fdm sa hluk v miestnosti stane desa\u0165kr\u00e1t hlasnej\u0161\u00edm. A fyzik v\u00e1m povie, \u017ee desa\u0165 \u013eud\u00ed hovoriacich v rovnakom \u010dase v porovnan\u00ed s jedn\u00fdm \u010dlovekom vytv\u00e1ra desa\u0165kr\u00e1t viac zvukovej energie.<\/p>\n\n\n\n
Jeden sign\u00e1l je o 10 decibelov silnej\u0161\u00ed (“hlasnej\u0161\u00ed”) ako druh\u00fd, ak energia prv\u00e9ho sign\u00e1lu desa\u0165kr\u00e1t prevy\u0161uje energiu druh\u00e9ho sign\u00e1lu. Najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie na tejto defin\u00edcii je, \u017ee sp\u00e1ja dve r\u00f4zne aritmetick\u00e9 oper\u00e1cie – s\u010d\u00edtanie a n\u00e1sobenie.<\/p>\n\n\n\n
Zist\u00edme, ko\u013ekokr\u00e1t sa bude l\u00ed\u0161i\u0165 energia dvoch sign\u00e1lov, ke\u010f jeden z nich bude o 30 dB hlasnej\u0161\u00ed ako druh\u00fd. Prv\u00fd sign\u00e1l bude o 10 dB hlasnej\u0161\u00ed ako druh\u00fd, plus \u010fal\u0161\u00edch 10 dB, plus \u010fal\u0161\u00edch 10 dB. Aplikujme defin\u00edciu a uvedomme si, \u017ee energia prv\u00e9ho sign\u00e1lu bude 10-kr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161ia ako energia druh\u00e9ho sign\u00e1lu, potom e\u0161te 10-kr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161ia a potom e\u0161te 10-kr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161ia. Av\u0161ak zv\u00fd\u0161i\u0165 nie\u010do 10-kr\u00e1t trikr\u00e1t za sebou znamen\u00e1 zv\u00fd\u0161i\u0165 to 10 \u00d7 10 \u00d7 10 = 1000-kr\u00e1t.<\/p>\n\n\n\n
Nie je to nepr\u00edtomnos\u0165 zvuku vo fyzik\u00e1lnom zmysle – je to \u00farove\u0148 zvuku, pri ktorej \u013eudsk\u00e9 ucho prest\u00e1va \u010doko\u013evek po\u010du\u0165. Zvuk vo fyzik\u00e1lnom zmysle, napr\u00edklad vibr\u00e1cie vzduchu, st\u00e1le existuje, ale u\u017e ho nepo\u010dujeme, preto\u017ee je pre \u010dloveka pr\u00edli\u0161 slab\u00fd. Ak tento zvuk zosiln\u00edte 10-kr\u00e1t, bude to 10 dB, ak ho zosiln\u00edte 10-kr\u00e1t, bude to op\u00e4\u0165 20 dB a tak \u010falej. V\u0161imnite si tie\u017e, \u017ee hlasitos\u0165 zvuku na decibelovej stupnici m\u00f4\u017ee by\u0165 z\u00e1porn\u00e1 – tak\u00e9to zvuky jednoducho nebudete po\u010du\u0165, hoci nejak\u00e9 citlivej\u0161ie ucho alebo fyzik\u00e1lny pr\u00edstroj ich st\u00e1le dok\u00e1\u017ee zaznamena\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Ak je hladina zvuku na hlu\u010dnej diskot\u00e9ke 100 dB, znamen\u00e1 to, \u017ee je 10 000 000 000-kr\u00e1t (desa\u0165 n\u00fal) hlasnej\u0161ia ako najtich\u0161\u00ed zvuk, ktor\u00fd m\u00f4\u017eete po\u010du\u0165. Pribli\u017en\u00e9 hodnoty pre r\u00f4zne \u00farovne hlasitosti s\u00fa uveden\u00e9 v tejto tabu\u013eke. Je zauj\u00edmav\u00e9, \u017ee \u013eudia psychologicky vn\u00edmaj\u00fa sk\u00f4r decibely ako zvukov\u00fa energiu: hlasn\u00fd a tich\u00fd rozhovor sa l\u00ed\u0161ia o 30 dB, ale nikto nebude ma\u0165 pocit, \u017ee rozhovor je 1000-kr\u00e1t hlasnej\u0161\u00ed.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
V popul\u00e1rnej technickej literat\u00fare o r\u00e1di\u00e1ch, ako aj pri popise elektronick\u00fdch obvodov sa \u010dasto pou\u017e\u00edva jednotka decibel (dB). Nie ka\u017ed\u00fd v\u0161ak \u00faplne ch\u00e1pe, \u010do to znamen\u00e1. \u010co znamen\u00e1 decibel Pri \u0161t\u00fadiu elektroniky je za\u010d\u00ednaj\u00faci r\u00e1dioamat\u00e9r zvyknut\u00fd na absol\u00fatne jednotky, ako s\u00fa amp\u00e9r (pr\u00fad), volt (nap\u00e4tie a EMF), ohm (elektrick\u00fd odpor) a mnoho \u010fal\u0161\u00edch, ktor\u00e9 sa […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":2836,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[86],"tags":[],"class_list":{"0":"post-2835","1":"post","2":"type-post","3":"status-publish","4":"format-standard","5":"has-post-thumbnail","7":"category-technologia"},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/global.tab-tv.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2835","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/global.tab-tv.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/global.tab-tv.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/global.tab-tv.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/global.tab-tv.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2835"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/global.tab-tv.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2835\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2837,"href":"https:\/\/global.tab-tv.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2835\/revisions\/2837"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/global.tab-tv.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/2836"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/global.tab-tv.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2835"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/global.tab-tv.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2835"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/global.tab-tv.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2835"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}