Výstupný port SPDIF

S/PDIF je Sony/Philips Digital Interconnect Format, niekedy dekódovaný ako Sony Philips Digital Interface (rovnaká skratka). Tento formát vyvinuli spoločnosti Sony a Phillips. Tento formát sa môže prenášať cez optický alebo koaxiálny kábel. V skutočnosti ide o protokol na prenos údajov. To znamená, že je dôležité pochopiť, že tento štandard nemá nič spoločné s typom kábla, je to štandard pre kódovanie a následný prenos údajov.

Čo znamená SPDIF v televízii?

SPDIF je formát prenosu dát, ktorý sa používa na pripojenie rôznych komponentov domáceho kina a zábavných systémov k zvukovým systémom.

Je založený na štandarde AES3 a prenáša dva kanály nekomprimovaného PCM alebo komprimovaného priestorového zvuku 5.1/7.1 (ako napríklad zvukový kodek DTS).

Tento štandard však nepodporuje bezstratové formáty priestorového zvuku, pretože si vyžadujú väčšiu šírku pásma.

Aký je rozdiel medzi digitálnym zvukovým výstupom SPDIF a optickým SPDIF?

Existujú dva štandardy SPDIF podľa typu konektora: medený a optický. Tieto dva štandardy sú rovnaké z hľadiska typu kódovania. Rozdiel je v tom, že digitálny zvukový výstup SPDIF používa na prenos údajov (napríklad zvuku) medený kábel, zatiaľ čo optický SPDIF používa na prenos zvuku optické vlákno.

Ako som už povedal, tieto výstupy spoločne vyvinuli spoločnosti Sony a Philips na použitie v televízoroch a iných zvukových zariadeniach. Používajú sa predovšetkým na prenos zvuku, napríklad z televízora do externého aktívneho reproduktora (napríklad soundbaru).

Spočiatku SPDIF podporoval prenos zvuku v stereo formáte bez kompresie. Po ďalšom zdokonalení podporuje SPDIF výstup zvuku vo formátoch 5.1, 7.1 a s kompresiou.

Stručná história výstupu SPDIF

Pôvodne sa tento prenosový formát objavil v 90. rokoch 20. storočia na začiatku éry digitálneho zvuku, keď sa zvuk začal zaznamenávať digitálne na disky CD.

Vtedy vznikla potreba prenášať zvuk digitálne do soundbaru alebo reproduktora bez ďalších konverzií. Vtedy vznikol formát SPDIF, ktorý bol navrhnutý na prenos zvuku z DVD prehrávača do reproduktorov, stereo systémov a soundbarov.

SPDIF úplne splnil svoju úlohu, takže sa časom stal v tomto odvetví veľmi rozšíreným. SPDIF sa používa v televízoroch vo forme optického výstupu. Neskôr boli zavedené podobné možnosti prenosu zvuku, ako napríklad HDMI ARC.

Aký je rozdiel medzi SPDIF a optickým káblom?

Okrem formátu SPDIF sa aktívne používa aj ďalší formát prenosu zvuku – Toslink (známy aj ako optický). Je to formát na prenos signálov pomocou optických vlákien.

Ak chcete stručne vysvetliť, ako to funguje z technického hľadiska, optické káble prenášajú informácie vo forme svetla, ktoré prechádza optickým vláknom.

Keď hovoríme “optický”, máme na mysli formát ADAT, ktorý je akýmsi konkurentom formátu SPDIF. Takýto signál sa však musí konvertovať, aby sa zabránilo rušeniu. Má však aj svoje výhody. Na rozdiel od prenosu dát po medených kábloch svetlo netrpí útlmom ani impedanciou, takže signál možno prenášať na akúkoľvek vzdialenosť.

Optický signál sa zvyčajne prenáša prostredníctvom optického kábla, zatiaľ čo SPDIF sa zvyčajne používa s koaxiálnym káblom s konektorom RCA. Môže sa však použiť aj optický SPDIF prostredníctvom optického kábla.

Čo je digitálny zvukový výstup SPDIF?

Digitálny zvukový výstup je výstup v podobe zástrčky známej od čias analógovej televízie, správny názov je RCA. Zariadenia sú navzájom prepojené koaxiálnym káblom, zvuk sa prenáša digitálne pomocou špeciálnych protokolov. Približná maximálna dĺžka kábla medzi zariadeniami je 10 metrov (32 stôp). Maximálna dĺžka kábla však závisí od kvality použitých materiálov a výroby kábla.

Čo je optický SPDIF?

Optický formát SPDIF (Sony/Philips Digital Interface Format) je štandardom na prenos signálov prostredníctvom optického kábla. Zvuk sa prenáša pomocou lasera cez optický kábel medzi zariadeniami. Výkon prenášaného optického signálu je dostatočný na prenos signálu do vzdialenosti medzi zariadeniami približne 10 metrov. V prípade optického kábla sa konektor na zariadení nazýva Toslink.

Optický výstup SPDIF vs. digitálny zvukový výstup SPDIF

Tieto výstupy sú z hľadiska kvality prenášaného signálu rovnaké. V prípade optického SPDIF sa však ako prenos signálu používa optický signál, v druhom prípade sa používa fyzický signál.

V oboch prípadoch sa zvukový signál prenáša digitálne a nepodlieha skresleniu ani zoslabeniu. Na rozdiel od analógového signálu, ktorý je náchylný na skreslenie a pri rôznych frekvenciách nerovnomerne slabne: čím vyššia je frekvencia, tým viac signál slabne. Oba formáty SPDIF sa používajú pomerne široko, optický v televízoroch, fyzické rozhrania sú bežnejšie v počítačoch.

Ďalšie porty na digitálny prenos zvuku

Podobných pripojení na prenos digitálneho zvuku nie je veľa, jednou z hlavných úloh takýchto protokolov je prenos digitálneho viackanálového zvuku DTS alebo Dolby z jedného zariadenia do druhého.

Podobné funkcie plní port HDMI a variant HDMI ARC, Display Port. Ide však o protokoly, ktoré kombinujú prenos obrazu a zvuku, zatiaľ čo SPDIF je výlučne formát prenosu zvuku.